Ficovi spojenci

Väčšine občanov je asi jedno, kto bude šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Mysliac si, že„chlieb lacnejší nebude“. Je to omyl. Ak by NKÚ kontrolovalo míňanie z verejných zdrojov nielen formálne, ale reálne, dokázalo by zabrániť rozkrádaniu štátu cez zbytočné tendre, súťaže šité na mieru a predražené nákupy na ministerstvách, v mestách, obciach a vo VÚC-kach. Potom by zostalo viac peňazí pre atraktívnejšie podnikateľské prostredie či modernejšie školy, nemocnice a možno aj ten chlieb by bol lacnejší. Samozrejme, takýto úrad by bol veľmi nepohodlným pre ministrov, primátorov, starostov a županov, ktorí nechcú byť prichytení pri čine.

Presne o to išlo Robertovi Ficovi pri voľbe predsedu NKÚ. V prvom rade. A v druhom možno aj o drobnú pomstu za minulosť. Pred jedenástimi rokmi bol práve pri voľbe šéfa NKÚ politicky ponížený. Ako predseda vtedy najsilnejšej opozičnej strany si robil zálusk na túto funkciu. Jeho kandidát Pavol Pavlis však bol odpálený vďaka dohode Vladimíra Mečiara s časťou pravice, s ktorou vykšeftoval víťazstvo Jána Jasovského.

Pokračovanie článku tu: