Vážené dámy, vážení páni,

vážení delegáti ustanovujúceho snemu hnutia Nová väčšina, milí priatelia!

Zišli sme sa dnes v Košiciach, v slávnom a krásnom kráľovskom meste. Boli to práve košickí meštania, ktorí pred sedemsto rokmi v bitke pri Rozhanovciach zachránili nášho kráľa Karola Roberta z Anjou. A dobre urobili. Za vlády Karola Roberta a ďalších Anjuovcov sa z Uhorska, a najmä zo Slovenska, stala európska hospodárska veľmoc. Kremnické zlaté dukáty boli spolu s florentskými najtvrdšou európskou menou. Vznikali mestá, rozvíjal sa obchod. Po rokoch vojen nastalo aj vďaka odvážnym košickým mešťanom sto rokov mieru a prosperity.

Dnes po sedemsto rokoch dúfame, že tak ako v minulosti aj dnes z Košíc vzíde niečo dobré. Niečo, čo pomôže Slovensku. Niečo, čo umožní ľuďom pokojne a dôstojne žiť.

Včera sme si pripomenuli 23. výročie Nežnej revolúcie. Trúfam si povedať, že veľká skupina ľudí v tejto sále bola pred 23 rokmi v študentskom veku. Študenti boli vtedy, ako koniec koncov často v dejinách, akýmsi spúšťačom a katalyzátorom zmien. Pamätám si veľmi dobre, akí sme vtedy boli, ako sme mysleli, čo sme cítili.

Boli sme zapálení a plní ideálov. A dnes už vieme, že aj trochu naivní. Za seba – a verím, že aj za nás všetkých – dnes môžem povedať, že zapálenie pre vec a ideály mi zostali. Ale naivity som sa už za tie roky zbavil. Dnes už veľmi dobre viem, že iba ideály a nadšenie k úspechu nestačia.

Ideály a nadšenie sú nevyhnutným predpokladom zmien k lepšiemu. Ale nie sú postačujúce. Musíme mať veľmi dobre premyslené, čo chceme dosiahnuť. A musíme mať veľmi dobre premyslené, ako to chceme dosiahnuť.

Ako sa dá uskutočniť zmena?
Akými fázami musíme prejsť, kým zmeníme Slovensko k lepšiemu?

Zakladateľ hudobnej skupiny Genesis, Peter Gabriel, to pekne vyjadril textom jednej svojej piesne.

Z bolesti prichádza sen,
zo sna prichádza vízia,
za víziou prichádzajú ľudia. S ľuďmi prichádza sila
a z tej sily vzíde zmena.

Prvou fázou cesty ku zmene je bolesť. Nie sme tu práve preto, že cítime bolesť nad stavom dnešného Slovenska? Že nás trápi, ako sa ľuďom na Slovensku žije?

Druhou fázou cesty ku zmene je sen. Nebojme sa snívať svoj sen o Slovensku, o našich životoch. Nebojme sa snívať náš spoločný sen o našej budúcnosti a o budúcnosti našich detí.

Treťou fázou cesty ku zmene je vízia. Kvôli takejto spoločnej vízii sme dnes tu.

Chceme Slovensko postaviť odznova, pretože vieme, že kozmetické zmeny nám už nepomôžu. Chceme Slovensko ako silný štát slobodných a hrdých občanov.
Chceme Slovensko ako silný štát sebestačných rodín a pomáhajúcich si komunít. Chceme Slovensko ako silný štát so štíhlou vládou a kvalitnými verejnými službami. Chceme Slovensko postaviť odznova, aby sme na našu krajinu mohli byť hrdí. Chceme Slovensko postaviť odznova, aby sme ho našim deťom prenechali v lepšom stave, než v akom nám ho odovzdali naši rodičia.

Ďalšou fázou cesty ku zmene sú ľudia. Ak chceme získať ľudí, musíme byť ich hlasom a zástancom. Nová väčšina je hlasom a zástancom zodpovedných a slušných ľudí. Chránime ich záujmy pred príliš veľkou mocou v rukách silných a bezohľadných. Chránime ľudí pred svojvôľou elít – politických, finančných či justičných.

Keď hovoríme o ľuďoch, práve ľudia, práve vy v tejto sále, ste našou inšpiráciou a nádejou. S viacerými z vás sa poznáme roky. Ale s väčšinou z vás sme sa spoznali v posledných týždňoch a mesiacoch. Som vďačný za túto skúsenosť. A chcem vám povedať, že je pre mňa cťou s vami spolupracovať.

Keď sa rozhliadnem po tejto sále, vidím ľudí, za ktorými stoja pekné a čestné príbehy. Dovoľte mi niekoľko príkladov. Začnem z východu.

Jano Paľa, čestný a poctivý chlap, starosta Nemcoviec.

Marcela Pčolinská, starostka Nižného Hrabovca, ktorá sa nebála postaviť veľkej Bukóze Vranov.

Dagmar a Rasťo Amrichovci, majitelia hotela Dalia v Košiciach.
Maja Biľová, dlhoročná občianska aktivistka v Bardejove a teraz v Košiciach.

Podnikateľ Rado Ondrejka z Liptovských Sliačov a prednosta kliniky ORL Marián Sičák z Ružomberka.

Primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút a primátor Čadce Milan Gura, ktorí

dokázali vyhrať v mestách, kde roky víťazili ľudia z tej druhej časti spektra.

Nemôžem vynechať bývalého dlhoročného poctivého policajta Pavla Žitňana z Banskej Bystrice alebo bývalého predsedu Občianskodemokratickej mládeže Vladimíra Školu z Trenčína.

Som veľmi rád, že v Nitrianskom kraji sa k nám pridali ľudia ako napríklad Anka Šmehílová, ktorá dlhé roky pomáha nepočujúcim ľuďom, Jozef Mečiar, viceprimátor Šale, alebo podnikateľ Miro Lopata z Komárna.

V Trnavskom kraji spomeniem aspoň dvoch ľudí, podnikateľa Petra Nízla alebo našu dlhoročnú spolupracovníčku z Cífera Annu Michalcovú.

Z Bratislavy uvediem napríklad učiteľa Vlada Dolinaja, bývalého podpredsedu Kresťansko-demokratickej mládeže Michala Novotu alebo odborníka na etiketu Damiána Kováča, ktorý nás často kritizuje za to, ako sa obliekame. Ale my sa za to na teba, Damián, nehneváme.

Za všetkých sympatizantov chcem spomenúť moju dlhoročnú asistentku Andreu Kaľavskú, vďaka ktorej budeme mať z dnešného snemu krásne fotografie.

Mrzí ma len to, že pre obmedzený čas nemôžem spomenúť oveľa viacej z vás. Ešte raz vám všetkým ďakujem za všetko, čo ste doteraz pre Novú väčšinu urobili.

Predposlednou fázou cesty k zmene je získanie sily. Na začiatku tejto fázy sa nachádzame dnes. Silu na uskutočnenie zmeny môžeme získať iba od ľudí. Nás nebudú preferovať médiá. Nás nebudú podporovať oligarchovia. Jediní, o koho sa môžeme oprieť, sú ľudia. S ľuďmi stojíme a s ľuďmi padáme. Žiť s ľuďmi, byť s ľuďmi, stáť na ich strane, zastať sa ich, byť ich hlasom a zástancom. Iba tak budeme naberať silu, iba tak budeme rásť.

Poslednou fázou je zmena samotná. To je náš program. To je to, čo urobíme, keď budeme mať dosť sily. To čo budeme ľuďom hovoriť, a to čo potom urobíme, sú jedny a tie isté veci. Budeme hovoriť to, čo si myslíme. A budeme robiť to, čo hovoríme. Iba tak si môžeme získať rešpekt. Iba tak si môžeme získať dôveru.

O našom politickom a ekonomickom programe budeme podrobnejšie hovoriť v ďalšej časti nášho snemu. Teraz by som chcel hovoriť o našom základnom programovom smerovaní. Na našich stretnutiach som od vás často dostával otázky: Akú máme ideológiu? Sme pravicoví alebo ľavicoví? Sme konzervatívci, liberáli alebo socialisti? Jedno viem povedať s istotou – rozhodne nie sme socialisti. Ale snaha zaradiť seba samých do starých schém, ktoré už dnes neplatia, by bola zbytočná a mätúca.

Myslím si, že v súčasnosti musíme mať odpovede na tri otázky, aby nám bolo jasné, kde politicky či ideologicky stojíme.

Prvou základnou politickou otázkou je, kto má v štáte rozhodovať. Na Slovensku prevláda názor, že to majú byť múdre a vzdelané elity. Politici, finačníci či intelektuáli. Ľudia vraj nemajú dostatok vzdelania a informácií, aby mohli zodpovedne rozhodnúť. Sme jednoznačne proti takémuto vnímaniu politiky. My veríme ľuďom. Sme presvedčení, že ľudia vedia o sebe a o svojich rodinách rozhodovať lepšie ako politické, ekonomické alebo justičné elity. Sme presvedčení, že ak dáme ľuďom dostatok informácií, vedia rozhodovať zodpovednejšie ako elity.

Povedzme si to na príklade korupcie. Dá sa podplatiť jeden politik, piati politici aj päťdesiati politici. A potom už máte týchto politikov v hrsti. Už musia hlasovať tak, ako chce ten, kto ich platí. Ale nedá sa podplatiť päť miliónov ľudí. Aj ľudia sa môžu pomýliť. Ale ľudia nie sú vydierateľní. A preto môžu svoj omyl napraviť. Skorumpovaní politici sú už navždy v područí tých, ktorí ich platia. Preto veríme ľuďom. V tomto sa jednoznačne líšime od všetkých ostatných strán na politickej scéne.

Druhou základnou politickou otázkou je, kto tvorí bohatstvo štátu. Je to múdra vláda, ktorá zodpovedne riadi štát? Na túto otázku znovu jednoznačne odpovedáme: Bohatstvo štátu tvoria ľudia. Poctivou prácou, iniciatívou a podnikaním. Vláda má na výber iba dve možnosti: Buď ľudí v tvorbe bohatstva štátu podporí alebo im hádže polená pod nohy. Všetky kroky súčasnej vlády budú mať za následok, že sa ľudia budú mať horšie. Táto vláda nasadzuje ľuďom uzdu, gniavi ich daňami a znechucuje byrokraciou. My veríme ľuďom. Ľudia sa potrebujú nadýchnuť ekonomickej slobody. Iba naši ľudia môžu vytvárať nové stabilné pracovné miesta. Zahraniční investori nás v čase krízy nezachránia. Preto budeme ekonomicky podporovať našich ľudí – zamestnancov, domácich malých a stredných podnikateľov. My nemáme ropu alebo zemný plyn. Naša ekonomika môže byť postavená iba na ľuďoch.

Tretia základná politická otázka znie: Kto môže za túto krízu? Často počúvame, že potrebujeme viac štátu, viac intervencií, pretože kapitalizmus a trh zlyhali. Nič nie je vzdialenejšie od pravdy. Zlyhali politici, finačníci a bankári. Neveríme tomu, že súčasný kapitalizmus bánk a veľkých korporácií vylepšíme tým, že dáme väčšie právomoci politikom. Politici nevedia riadiť ekonomiku. Vidíme to všetci na príklade Grécka a ďalších upadajúcich krajín. Čím viac peňazí tam posielame, tým väčšie majú dlhy. Táto cesta nikam nevedie.

Sme presvedčení, že našou úlohou je chrániť ľudí, chrániť domácich malých a stredných podnikateľov. Našou úlohou je chrániť slobodný trh. Našou úlohou je chrániť slobodnú súťaž a zabrániť veľkým monopolom, bankám a obchodným reťazcom, aby zneužívali svoju veľkosť na likvidáciu menších a slabších. Naši ľudia a podnikatelia sa vedia presadiť doma aj vo svete. Ale musíme im garantovať šancu, že budú môcť ukázať, čo vedia. Musíme garantovať našim ľuďom aj podnikateľom príležitosť, aby sa presadili.

Keby som chcel náš prístup k základným politickým otázkam zhrnúť do jednej vety, znela by asi takto: Veríme ľuďom v politike aj v ekonomike a chceme ich chrániť pred svojvôľou veľkých a bezohľadných. Je to pravicové? Je to liberálne alebo konzervatívne? Ja hovorím, že je to správne a že je to spravodlivé. A som presvedčený, že iba takýto prístup prinesie Slovensku lepšiu budúcnosť.

Milí priatelia,

zišli sme sa tu, pretože veríme v úspech. Slovensko potrebuje úspech. Slovensko a jeho ľudia si zaslúžia úspech.

Ale čo je to úspech? A aký úspech má svoj zmysel?
Americký básnik a spisovateľ Ralph Waldo Emerson úspech definuje takto:

Získať si rešpekt inteligentných ľudí a priazeň detí.
Vyslúžiť si ocenenie čestných kritikov a prekonať zradu falošných priateľov. Nachádzať to najlepšie v druhých ľuďoch.
Vedieť dať seba samého.
Zanechať tento svet aspoň trochu lepší. Či už cez zdravé dieťa, kúsok záhrady alebo napravené spoločenské bezprávie.
Vedieť, že aspoň jeden ľudský život dýcha voľnejšie, pretože Ty si žil.
To všetko znamená, že si spoznal úspech.

Áno, práve preto sme tu.
Aby sme dali samých seba.
Aby sme v ľuďoch hľadali to najlepšie.
Aby sa ľuďom dýchalo voľnejšie.
Aby sme napravili spoločenské bezprávie.
Aby sme zanechali tento svet aspoň trochu lepší. A keď nie celý svet, tak aspoň Slovensko.

Milí priatelia,

na začiatku dnešného rokovania, pred štátnou hymnou Slovenskej republiky, sme počuli ústredný hudobný motív z jedného slávneho filmu. Tento film všetci veľmi dobre poznáme: Sedem statočných. Hudba z tohto slávneho westernu nebola na úvod

nášho ustanovujúceho snemu vybratá náhodou. Život totiž nie sú čísla, grafy, HDP, ale konkrétne ľudské príbehy. A o tie nám ide. Ide nám o životný príbeh každého človeka na Slovensku. Chceme, aby bolo čo najviac ľudských príbehov na Slovensku pekných a úspešných.

Film Sedem statočných je príbehom o poctivých ľuďoch, ktorí ťažkou prácou živili svoje rodiny. A mohli by žiť v pokoji a dostatku, keby im každoročne väčšiu časť úrody neukradla banda gaunerov. Tento príbeh veľmi pripomína súčasné Slovensko.

Našťastie filmový príbeh, a ani príbeh Slovenska, na tomto mieste nekončí. Vo filme sa časť ľudí rozhodla vzoprieť a priviedla si na pomoc sedem strelcov, sedem pištoľníkov, sedem statočných. Nebolo to ľahké, vyžadovalo si to úsilie a najmä odvahu, ale príbeh nakoniec končí šťastne. Z väčšiny pasívnych a krivdy znášajúcich ľudí nakoniec vznikla Nová väčšina. Nová väčšina, ktorá sa pridala k siedmym statočným, a spolu vyhnali gaunerov preč.

Mám pre nás všetkých jednu otázku: A ako sa postavíme k dnešnému Slovensku my?

Budeme sa pozerať, ako slušní ľudia tvrdo pracujú a výsledky ich práce im kradnú gauneri a skorumpovaní politici?
Kedy s tým začneme niečo robiť?
Nie sme tu na to, aby sme s tým začali niečo robiť práve teraz?

Nájde sa v tejto sále aspoň sedem statočných, keď poviem, že začneme teraz? Vstane v tejto sále aspoň sedem statočných, keď poviem, že začneme ….. teraz!

—-

Vážené dámy a páni, priatelia,
dávam teda Slovensku v mene nás všetkých na známosť, že sme práve začali!

Dávam na známosť všetkým slušným ľuďom na Slovensku, že sa už majú ku komu pridať!

Dávam na známosť tým, ktorí si roky myslelia, že budú stáť navždy na zákonom, že sa situácia začína meniť. Dnes im vznikol im silný súper, ktorý kastu vyvolených nebude ďalej tolerovať.

Začíname dnes tu, v Košiciach, na našom východe. Pôjdeme spolu mesto za mestom a dedinu za dedinou. Nebude to ľahká cesta. Nebude to ani krátka cesta. Nemôžem vám sľúbiť ľahké víťazstvá ani ľahké úspechy. Ale to čo vám môžem sľúbiť, a to čo vám tu sľubujem, je

že neprestaneme,
že neustaneme,
že sa nenecháme znechutiť,
že sa nenecháme zastrašiť,
až kým spolu s nami väčšina, Nová väčšina ľudí — nepostaví Slovensko odznova!

V tom nám Pán Boh pomáhaj.

Comments

  1. jozef cicák says:

    Dobrý večer, pán Daniel už prvá prezentácia vašej strany Nová Väčšina mi pripomína starú obohratú platňu a to som konečne čakal, že vy človek morálne čistý príde z niečim konkrétnym a východiskovým. Mám dobrý nápad ako upútať voliča, ktorý je 23 rokov klamaný a už nikomu a ničomu neverí. Inštalujte po celom slovensku bilbordy typu: VŠETCI EŠTEBÁCI BUDÚ KONEČNE RIADNE VYŠETROVANÝ A RIADNE ODSÚDENÝ , KONFIŠKÁCIA MAJETKU PRIVATIZAĆNÝCH A MAFIANSKYCH PODVODNÍKOV , POZASTAVENIE ČINNOSTI VŠETKÝCH SÚKROMNÝCH CELOPLOŠNÝCH MÉDIÍ , ICH AUDIT, SPOSOB ICH FINANACOVANIA A JCH ČINNOSŤ, a máte voľby vyhraté , bude to konečne niečo nové, konkrétne a všetkým zasvieti plamienok nádeje. Čo vy na to ?
    Jofo

  2. Jozef Kvokacka says: